Akú rolu zohrávajú kultúrne rozdiely v medzinárodnom dislokovanom tíme

Moja nedávna skúsenosť problematickej spolupráce v medzinárodnom, dislokovanom tíme kde pôsobím ako Agilný kouč a konzultant ma priviedla k Eve Gáboríkovej, k medzikultúrnej konzultantke. S Evou sme sa porozprávali, akú rolu zohráva na spoluprácu a formovanie tímov skutočnosť, ak v tíme máme ľudí z rôznych krajín a kultúr a čo s tým vieme robiť, aby to lepšie fungovalo.

V sektore IT služieb, finančníctva a poisťovníctva, kde sa väčšinou ja pohybujem, je dnes celkom bežné, že pracujete v tíme s kolegami rôznych národností, kultúr a etnických skupín. Vplyvom globalizácie ale aj hľadania talentov po celom svete, či potreby jazykového pokrytia je dnes bežné, že v tíme máte kolegov z niekoľkých krajín, často aj z iných kontinentov. Nie vždy sme na takúto situáciu adekvátne pripravení a nevieme ako sa vysporiadať týmito kultúrnymi rozdielmi.

V článku hľadáme odpovede na otázky:

• Aký vplyv majú kultúrne odlišnosti na komunikáciu v medzinárodnom tíme?
• Čo môžem urobiť pre to, aby som lepšie chápal kultúrne rozdiely medzi členmi tímu?
• Trvá zladiť sa a formovanie tímu dlhšie v medzinárodnom tíme?
• Išla by komunikácia ľahšie, ak by sme mali možnosť osobne sa stretnúť a neboli dislokovaní?
• Sú konflikty naozaj vecou kultúrnych rozdielov alebo skôr osobnostných?

„Nedávno som sa zúčastnila projektu v medzinárodnom tíme, kde sme pomáhali pri uskutočňovaní zmien pre klienta, ktorý má zastúpenie a zamestnancov po celej Európe. My sami sme boli tím asi 10 odborníkov, externisti – konzultanti aj manažéri zo strany klienta, boli sme dislokovaní, nikdy sme sa pred tým nestretli a boli sme postavení pred výzvou spolupracovať úzko od prvého dňa. Formovanie tímu a vytvorenie dôvery, zladenie očakávaní a prístupov nešlo hladko. Dávala som si otázku nakoľko sú problémy spolupráce zapríčinené multikultúrnosťou nášho tímu, akú rolu v tom zohráva skutočnosť, že máme iné komunikačné zvyky a riešime problémy iným spôsobom?“

Spolupráca odborníkov z rôznych kultúr v online tímoch je v súčasnej dobe bežnou súčasťou nášho života. Spája ich spoločná výzva a profesionálne skúsenosti. Práve vďaka nim boli pre danú misiu zvolení a firma dúfa, že prinesú nové kreatívne riešenia. Avšak len málokedy takejto spolupráci a vytvoreniu nového tímu predchádza jasné predstavenie kultúrnych hodnôt, ktoré členov tímu formovali na základe ich predchádzajúcich skúseností. Každý z nich prináša vlastné „know-how“, ktorý mu fungoval v jeho tíme, v jeho krajine alebo v spoločnosti, v ktorej pracoval.

Komunikačný štýl, spôsob ako riešime problémy a ako zdieľame informácie sú prejavom našich kultúrnych hodnôt a skúseností. Ak komunikujeme s niekým, kto má podobný komunikačný štýl, máme pocit, že si rozumieme. Avšak ak pracovná komunikácia prebieha s kolegami kultúr, ktoré majú odlišný štýl, často nie sme na kultúrne odlišnosti pripravení.

Často ma zaskočilo napríklad priamosť niektorých kolegov hovoriť o svojich pocitoch a súkromí, alebo akým spôsobom dali najavo nesúhlas s nejakým nápadom, či ich snaha si do detailov preberať niektoré témy, lebo sa chceli „zladiť“. Ja som zas bola skôr zameraná na cieľ a výsledok a takéto momenty dlhých debát a snahy nájsť kompromis som niekedy vnímala ako niečo neefektívne, plytvanie vzácnym časom v našom projekte a emočne vyčerpávajúce. Bohužiaľ, keď som odmietla zúčastniť sa takýchto porád, tak to bolo vnímané, že som neochotná spolupracovať, že odmietam tímovosť a nepodporujem svojich kolegov. Musím povedať, že som aj napriek viac ako 20 ročnej praxe v medzinárodných spoločnostiach nechápala niekedy čo sa deje. Ako sa pozerať na takéto situácie z pohľadu kultúrnych rozdielov a čo môžem urobiť aby som lepšie chápala postup kolegov z rôznych krajín a ich motivácie?

Jednotlivé kultúry sa líšia v svojich prioritách, ktoré sú pre ne dôležité pri tímovej spolupráci. Na týchto prioritách spoluprácu budujú a investujú do nich čas.

V danom prípade môžeme hovoriť o kultúrnych rozdieloch medzi kultúrami, ktoré sú zamerané na budovanie vzťahov a kultúrami, ktoré sú zamerané na plnenie úloh. Kultúry, pre ktoré je vzájomné vybudovanie vzťahov a bližšie spoznanie sa dôležité, venujú vzájomným rozhovorom pomerne veľký priestor v začiatkoch spolupráce. Vybudovanie dôvery je prvým krokom, a až potom nasleduje zameranie sa na cieľ a nastavenie procesov a postupov. Kultúry, ktoré sú zamerané na plnenie úloh, túto fázu považujú za stratu času. V týchto kultúrach sa vzťahy budujú pri odbornej diskusii a na základe dosiahnutých výsledkov.

Ako riešiť takúto situáciu v multikultúrnom tíme?

V prvom rade je dôležité, aby všetci členovia tímu vedeli, že pochádzajú z rozdielnych kultúr a boli otvorení kompromisom, ktoré by mali spoločne hľadať skôr ako začnú na projekte pracovať. Pod vedením tím lídra alebo pri vzájomnej diskusii by sa mali dohodnúť ako a na čo budú jednotlivé online stretnutia zamerané. Ani jedna z kultúr by nemala byť dominantná a presadzovať svoje hodnoty, pretože u druhej kultúry to vyvoláva negatívne pocity a stratu motivácie. O kultúrnych rozdieloch je potrebné otvorene hovoriť a nedomnievať sa, že sa členovia tímu „dovtípia“ , že niečo nefunguje. 

Ja sama som typ, ktorý sa konfliktom skôr vyhýba, Nemám rada priamu konfrontáciu a si všímam, že v medzinárodnom tíme mi to dáva extra zabrať vysvetľovať svoje postoje, dôvody konania, či argumentovať a vysvetľovať svoje nápady. Mýlim sa, alebo je to naozaj tak, že v tíme s kolegami z rôznych kultúr treba viac investovať do komunikácie? Možno používať aj iné slová, byť diplomatickejšie, zvážiť ako myšlienku vyjadrím, byť viac trpezlivý? Ako je to s komunikáciou v takýchto prípadoch? O koľko viac trvá zladiť sa v medzinárodnom tíme, ako v tíme z rovnakej krajiny, či kultúry? 

Z pohľadu kultúrnych rozdielov sú kultúry klasifikované do 2 protikladných skupín. Na jednej strane sú to kultúry, ktoré sa snažia o priame riešenie konfliktu a priame pomenovanie aktuálnej situácie. Súvisí to s ich tendenciou komunikovať priamo bez diplomatickejších výrazov. Práve priame pomenovanie problému je pre nich štartovacím bodom pre jeho riešenie a svoju otvorenosť nevnímajú ako neúctu voči iným kolegom. Avšak ak spolupracujú s kolegami, ktorí sa snažia ako „diplomatickejší“ prístup, ich vystupovanie títo vnímajú ako arogantný a drzý prístup. Členovia tímu s nepriamym komunikačným štýlom očakávajú, že ostatní členovia tímu budú schopní čítať medzi riadkami.

Pri svojej práci ako konzultant pre komunikáciu s inými kultúrami odporúčam virtuálnym tímom, aby si dohodli „Best Practices of Communication“, inými slovami zásady vzájomnej komunikácie. Pri vzájomnej dohode si zástupcovia odlišných kultúr uvedomia odlišné očakávania a zároveň získajú odvahu adaptovať svoj komunikačný štýl, pretože vedia, že inak komunikácie fungovať nebude. Ak si to uvedomí len jeden člen tímu, môže byť úspešný na úrovni individuálnych stretnutí. Ak má efektívne fungovať celý tím, je potrebné aby si všetci členovia tímu uvedomili, že spolupracujú s inými kultúrami, ktoré majú odlišný „kultúrny softvér“. Obe strany by mali urobiť ústretový krok, pretože ak len jedna strana vystúpi zo svojej komfortnej zóny, nedokáže mimo nej fungovať stále.

Eva Gáboríková ako konzultant a tréner vedie workshopy zamerané na pochopenie medzikultúrnych pracovných rozdielov, prekonávanie komunikačných bariér a riešenie kultúrnych konfliktov. V Európe, USA a Ázii spolupracuje s firmami z rôznych priemyselných odvetví, ktoré majú multikultúrne projektové tímy a zákazníkov z rôznych kultúr. V roku 2016 a 2018 získala „Great Award“ v New Yorku ako ocenenie od klientov za inovatívny prístup a stratégie, ktoré firmám pomáhajú nastaviť efektívnu medzikultúrnu spoluprácu a rešpektovanie kultúrnych osobitostí ich zamestnancov a zákazníkov. Viac informácií na www.evagaborikova.eu alebo egaborikova@gmail.com.