Čo je agilita a prečo by ste o tom mali viac vedieť

Čo vlastne agilita je?

Túto otázku dostávam často. Keď začnem pracovať s klientom na agilnej transformácii, tak taktiež si overujem, ako tento pojem chápu.

Túžba po agilite vznikla ako reakcia na dlhé projekty, ktoré často skončili neúspechom, trvali oveľa dlhšie ako sa naplánovali a minuli viac zdrojov ako sa predpokladalo. Bola vyvolaná potrebou byť viac zákaznícky orientovaný a reagovať na meniace sa požiadavky a neistotu vo vývoji softvéru.

Tak sa v roku 2001 zišla skupina softvérových inžinierov a ľudí aktívnych okolo vývoja produktov a dali dokopy Agile Manifesto, kde zhrnuli 12 princípov a 4 základné hodnoty, ktoré dali akýsi základ agilnému hnutiu.

Dnes sa ale agilita netýka len firiem zaoberajúcich sa vývojom softvéru. Potreba adaptácie na nové podmienky, rýchle reagovanie a flexibilita, či orientácia na tvorbu hodnoty pre zákazníka sú žiadané v rôznych odvetviach.

Prečo organizácie chcú byť agilné?

Agilita ponúka cestu ako sa vyrovnať s neurčitosťou, mnohoznačnosťou a premenlivosťou problémov a okolitého prostredia. Komplexita a neistota prostredia, previazanosť systémov a tímov sú jedným z dôvodov prečo organizácie chcú byť agilné.

Ako konkrétne si to predstaviť?

Agilita má rôzne vrstvy ako taká cibuľa. (Obrázok) Často je vnímaná len vrstva nástrojov a praktík. Jedným takým najčastejšie používaným prístupom je napríklad Scrum. V Scrume vývojové multi-znalostné tímy úzko spolupracujú a vytvárajú produkt, nejakú hodnotu pre zákazníka. V pravidelných intervaloch tzv. šprintoch dodávajú produkt.

Scrum definuje špecifické role v tíme a rituály, ako sa má práca organizovať a monitorovať. Na konci šprintu napr. po 2 týždňoch, tím vyhodnotí svoju prácu a taktiež cez tzv.retrospektívu sa pozrie aj na príležitosti ako spoluprácu vylepšiť v tíme. Takto si vytvárajú učiacu sa organizáciu.

A o to v agilite hlavne ide. Rýchlo sa učiť a prispôsobiť sa.

Agilita nie je tak veľmi o konkrétnych nástrojoch, ale o postojoch, hodnotách o celej kultúre ako organizácia pracuje.

Má to svoje viac viditeľné prvky, ale skutočne dôležité sú tie menej viditeľné.

Aké organizácie by mali uvažovať o zlepšení svojej agility? Je to pre každého?

Agilné prístupy nie sú všeliekom a nie každá organizácia, tím, či proces sa musí zmeniť (aspoň nateraz). Ale je len málo organizácií, ktorí to môžu úplne ignorovať. Žijeme naozaj v dobe, kde potreba učiť sa a prispôsobiť sa je nevyhnutná na prežitie. Kým je organizácia malá, je často agilná aj z prirodzenosti. Každý každého pozná, vzťahy sú blízke, vedia sa rýchlo dohodnúť. Ak je organizácia väčšia je to už zložitejšie. Zamestnanci sú organizovaní v tímoch a oddeleniach, ktoré často nevedia veľa o sebe, spolupráca zadrháva, je veľa plytvania v procesoch, čakanie na rôzne vstupy, či rozhodnutia, na požiadavky zákazníkov nestíhajú reagovať včas, inovácie viaznu a pod.

Agilita nie je nejaký definitívny cieľ, ale je to cesta, ktorá potrebuje neustále vylepšovať a korigovať. Na zlyhanie a chyby sa pozerá ako na príležitosť rozvíjať sa a učiť sa.