Efektívny altruizmus

Keď som bola malá, tak som sa chcela stať lekárkou. Išla som na strednú zdravotnícku školu a spolu s kamarátkou nás dokonca nachytali ako čítame pod lavicou životopis Alberta Schweitzera, slávneho lekára, ktorý liečil v Afrike.

Chcela som byť užitočná pre svet a zachraňovať životy.

  • Musíme sa ale stať lekármi, aby sme zachraňovali životy?
  • Je stať sa lekárom najefektívnejší spôsob ako zachrániť život?
  • A koľko životov vlastne taký lekár zachráni za svoju kariéru?

Aj keď som sa nakoniec lekárom nestala, túžba pomáhať a zachraňovať životy ostala. Možno aj niektoré z vás máte podobné túžby a chcete pomáhať svetu.

Dnes vám prinášam trochu inú perspektívu na to, ako pomáhať, ako pomáhať efektívne, ako zachraňovať životy aj keď nie ste lekárom.

Počas života som sa zapájala do niekoľkých dobrovoľníckych projektov, ale väčšinou to z rôznych dôvodov nefungovalo dobre. Často som sa necítila veľmi užitočná a mala som pocit, že ma neziskové organizácie nevedeli naplno využiť. To ma ale neodradilo zapájať sa aj naďalej.

Nedávno prišla vojna na Ukrajinu a znova sa to vo mne ozvalo. Ako by som vedela pomôcť? Mám sa vôbec zapojiť?

Videla som vlnu solidarity, ktorá sa spustila a obdivovala som tých, čo sa hneď angažovali. Z nejakého dôvodu som cítila, že to nie je cesta pre mňa. Že fyzicky a možno ani psychicky to nedokážem, že nie som tá najvhodnejšia.

Keď vidíme prosbu o pomoc alebo sa zapájame do dobrovoľníckych aktivít často sa rozhodujeme na základe osobných preferencií a emócií, aké organizácie poznáme, akými chorobami alebo nešťastiami sme sa stretli v rodine alebo vo svojom okolí. A je to tak v poriadku.

Čo ak nám ale nestačí len tak dať, ale chceme dať tam, kde to prinesie najväčší úžitok?

Kde to ale je?

Začala som sa týmito otázkami zaoberať a nové zdroje informácií som objavila.

Dozvedela som sa, že existuje odbor, hnutie, ktoré dokonca vedecky skúma a zhromažďuje informácie ako maximalizovať dobro. Hovorí sa tomu efektívny altruizmus.

Čo je efektívny altruizmus

Efektívny altruizmus si kladie otázku: Ako najviac pomôcť? Nielen hocijako pomôcť, ale najviac ako sa dá z dostupných zdrojov a prostriedkov. Hľadá odpoveď, ktorá bude podložená faktami, rozvahou a dôkazmi. Ide v podstate o aplikáciu vedeckého prístupu na základe empirických poznatkov na oblasť dobročinnosti.

Výsledok tohto pátrania sa nám nemusí páčiť a často možno ani nebude odrážať naše osobné preferencie.

Mnoho ľudí si myslí, že pre altruizmus treba niečo obetovať, niečoho sa vzdať, ale nemusíme sa obetovať, aby sme pomohli.

Z pohľadu efektívneho altruizmu nejde o to aspoň trochu pomáhať, nejako alebo hocijako pomáhať, ale najviac ako sa len dá.

Uvediem príklad, ak máme nejaký problém, zvyčajne má niekoľko riešení, ale tieto riešenia nie sú rovnocenné.

Teraz to už nie je taká horúca téma, ale v osemdesiatych rokoch sa veľa hovorilo o HIV a AIDS. V súčasnosti na svete žije 37,9 milióna ľudí infikovaných vírusom HIV.[1]

Ak mi napríklad záleží na tomto probléme, mám niekoľko možností ako pomáhať.

Môžem svojich voľných 1000 EUR venovať na boj proti tomuto ochoreniu:

  • ·     na antiretrovírusovú liečbu,
  • ·     na prevenciu a prenos v tehotenstve,
  • ·     na distribúciu kondómov alebo
  • ·     na vzdelávanie vysoko rizikových skupín.

Rozdiel medzi tým najmenej efektívnym a najúčinnejším z týchto možností je niekoľkonásobný. Najmenej účinné je dať peniaze na liečbu, aj z dôvodu, že je veľmi nákladná, v podstate 1000 EUR nezachráni ani jedného človeka. Najviac účinná je edukácia rizikových skupín[2]. Ak darujem 1000 EUR organizácii, ktorá to robí efektívne viem zachrániť až 25 životov.

AIDS_Chartpng

Takže, čo z toho vyplýva z perspektívy efektívneho altruizmu?

Dobrou správou pre mňa je, že nemusím sa stať lekárom, aby som zachraňovala životy, stačí mi dať 1000 Eur na ten najefektívnejší spôsob a dokáže to zachrániť 25 životov.

Podľa štatistík v priemere jeden lekár zachráni okolo 25 životov za celý svoj profesionálny život[3]. Takže môžem zachrániť viac životov ako lekár.

Neznamená to, že netreba peniaze, dary a dobrovoľnícku pomoc v ostatných oblastiach ako sa popasovať s týmto problémom. Ale najefektívnejšie je dať ich práve na edukáciu rizikových skupín a keď teda mám obmedzené zdroje a chcem čo najviac pomôcť, tak by som mal zvážiť kam ich dám.

To som len ukážkovo vybrala jeden špecifický problém, nie ani najväčší, ale  kde stále zomiera ešte veľa ľudí, hoci by tomu tak nemuselo byť.

Tak to je to aj v rade iných problémov sveta, ako je chudoba, podvýživa, rôzne choroby, na ktoré existuje prevencia alebo lieky ako je riečna slepota, malária, cholera, osýpky a rôzne črevné ochorenia a pod.

Čo môžete urobiť, ak chcete urobiť svet lepším miestom?

Pre bežného západného človeka najefektívnejším spôsobom ako pomáhať svetu a zachraňovať životy je darovať finančné prostriedky organizácii, ktorá to robí veľmi dobre, najefektívnejšie pomedzi ostatné. To je spravidla v tých najchudobnejších a najzaostalejších častiach sveta.

Volá sa to „zarábaj, aby si daroval“.

Na webstránke organizácii pre efektívny altruizmus môžete nájsť zoznam tých najefektívnejších neziskových organizácií. (linky nájdete na konci článku)

Pracovať ako dobrovoľník alebo darovať peniaze?

Odborníci z hnutia efektívny altruizmus dokonca tvrdia, že pracovať ako dobrovoľník nemusí byť také účinné, ak svoju rolu neviete skutočne dobre vykonávať, ak by ste danú činnosť robili len podpriemerne a priemerne[4].

Dobrovoľníci sa často venujú aj činnostiam, ku ktorým nemajú žiadnu prípravu, čím ich prínos klesá. Často by bolo efektívnejšie, ak by robili to, v čom sú dobrí a radšej časť svojho zárobku venovali na dobročinnosť.

Vysvetlím to na vlastnej skúsenosti. Jednu sobotu som bola pomáhať triediť materiálnu pomoc pre Ukrajinu. Okrem boľavého chrbta a nôh z dvíhania ťažkých krabíc som si odniesla aj dobrý pocit a dúfam, že som motivovala aj ďalších zapojiť sa.

Ale ak by som teoreticky tento deň venovala práci, v tom čom som dobrá a zarobila si, to čo zvyčajne dostanem za 1 deň poradenstva, tak by som namiesto 1 človeka – seba, mohla organizácii zaplatiť minimálne 20 takýchto brigádnikov pracujúcich každý 8 hodín pri sadzbe 5 EUR/hodinu. Teda existuje pre mňa efektívnejší spôsob ako prispieť ako dobrovoľník. Nemusí to platiť pre každého.

Mojím odkazom tu nie je, aby ste sa nezapojili svojou prácou a časom ako dobrovoľník. Každý človek má iné preferencie. Pracovať ako dobrovoľník je dobrá skúsenosť a je dobré vidieť a zažiť veci na vlastnej koži. Organizácie aj takú formu pomoci potrebujú.

Ak ale dokážete zarobiť toľko, že si môžete dovoliť peniaze darovať a pri tom si nemusíte nič extra odopierať, tak je to spravidla efektívnejšie darovať. Podmienkou je ale, že tie peniaze skutočne dáte organizácii, ktorá ich dokáže veľmi dobre a efektívne využiť a nenecháte si ich.

Rozdiel medzi tým najefektívnejším a dobrým činom je často až niekoľko stonásobný.

Efektívny altruizmus keď hodnotí rôzne dobročinné aktivity si dáva niekoľko otázok:

  1. Koľkým ľuďom to prospeje a akou mierou? Ide o záchranu života, alebo podstatné vylepšenie kvality života alebo len mierne zlepšenie?
  2. Ide o najefektívnejší spôsob ako pomáhať, čo sa dá urobiť, zo všetkých alternatívnych možností?
  3. Je táto oblasť zanedbávaná? Opomenutá, na okraji záujmu v porovnaní s inými problémami?
  4. Čo by sa stalo inak? Ak by sme nepomohli, čiže skúma pridanú hodnotu, medznú hodnotu, len prírastok pomoci.
  5. Aká je pravdepodobnosť úspechu?

Efektívny altruizmus skúma:

  • Ako zistím, ktorá charita najlepšie naloží s mojimi prostriedkami? Ktorá má najväčší prínos pre daný problém. Výročné správy neziskových organizácií často nie sú dobrým ukazovateľom ich reálneho prínosu.
  • Ako si vyberiem povolanie alebo dobrovoľnícku činnosť s čo najväčším spoločenským dopadom?
  • Ako sa mám rozhodnúť, na ktorý problém sa zamerať, keď je ich na svete toľko? Rieši problém globálnej prioritizácie. (pozri si aj https://globalprioritiesinstitute.org/ )

Ako teda nielen pomáhať, ale efektívne pomáhať?

Ako viete aj vy zachraňovať životy?

V globálnom meradle patríme medzi najvyššie postavené príjmové vrstvy. To nám dáva vynikajúcu príležitosť vykonať niečo užitočného pre svet. Pomerne s nízkymi nákladmi, tak môžeme uskutočniť obrovské množstvo dobra.

Pri pohľade na rôzne svetové problémy sa nás niekedy zmocňuje pocit, že či už vykonáme hocičo, bude to len kvapka v mori. Tak prečo sa snažiť?

„Nezáleží na veľkosti mora, ale na veľkosti kvapky.“[5]

Aj keď nevyriešime všetky problémy sveta, keď chceme, môžeme tisícom ľuďom podstatne zmeniť život.

Zem teoreticky má dostatok zdrojov, aby nikto nemusel hladovať a zomierať na choroby, ktorým sa dá predísť a vyliečiť. Problém je, že tieto zdroje nie sú dobre využité a rozdelené tam, kde ich najviac treba.

Potencionálnych adresátov darov alebo nášho úsilia nemáme často pred očami. Ale na reálnosti to nič nezmení. Na našu pomoc doslova čakajú milióny potencionálnych príjemcov.

Okolo 700 miliónov ľudí žije z menej ako 2 doláre na deň. Každý rok umiera na hnačkové ochorenia a následnú dehydratáciu 760 000 detí – to je ako keby sa každý deň zrútilo 5 Boeingov 747 a všetci pasažieri by umreli.[6]

Zachraňovať životy v chudobných krajinách je lacnejšie, t.j. s rovnakým objemom peňazí zachránime viac životov alebo zlepšíme kvalitu života podstatne ako v tých bohatých.

Náš svet sa potrebuje zbaviť ľahostajnosti, potrebuje občiansku angažovanosť, potrebuje lepšiu distribúciu zdrojov, prostriedkov a pomoci.

Je naivné si myslieť, že veci vzdialené stovky alebo tisíce kilometrov od nás sa nás netýkajú.

Informácie sú bohužiaľ často neprehľadné, ťažko sa vyhľadávajú . Ľudí, ktorí najviac potrebujú pomoc nepoznáme, nevidíme. Taktiež nám chýba istota, ako narábajú s našimi peniazmi a radšej dávame tam, kde to poznáme, ako tam, kde to nepoznáme.

Ja sama v sebe bojujem, dávam si falošné výhovorky, prečo nedať viac. „Veď som si tie peniaze ťažko zarobila? Je to moja zásluha, aj iní sa môžu snažiť....Už som dala, teraz nech dajú iní...“

Naozaj? Výhovorky...

Reklamy od organizácií, ktoré chcú a potrebujú naše prostriedky vidíme na každom kroku. Kam máme dať 2% daní, alebo by sme si mali adaptovať dieťa na diaľku, či kúpiť kozu pre rodinu v Afrike, zapojiť sa fyzickou prácou, venovať materiálnu pomoc, pomáhať cez svoje odborné znalosti?

Možností je veľa, ale kde najviac treba pomoc a prostriedky?

Pravda je taká, že treba všade a vťahovať do procesu ešte viac ľudí. Sme v podstate bohaté, sme privilegované, v porovnaní s väčšinou sveta, či si to priznáme, alebo nie.

Celkovo okolo 5.5 milióna detí do 5 rokov ročne zomrie hladom a podvýživou. Je to zhruba 15 000 každý deň![7] Áno nevidíme ich, nepoznáme ich. Nemusíme ich prekračovať na ceste do práce.

Záleží ale na tom, kde sú?

Väčšinou pri dobročinnosti nás vedú emócie, naša empatia je potrebná, ale treba používať aj hlavu a fakty, ak chceme maximalizovať dobro. Najpopulárnejšie formy pomoci nemusia byť aj tie najefektívnejšie.

Mojím odkazom nie je aby sme si nedopriali, aby sme všetko rozdali, aby sme nerobili dobročinnosť podľa srdca alebo lokálne vo svojej komunite. Mojím odkaz je, aby sme dali trocha aj tam, kde to urobí veľký rozdiel, rozdiel v živote a smrti.

Nie je to buď alebo. Môžeme pomáhať aj podľa srdca aj z rozumu.

Efektívny altruizmus skúma ako nasmerovať prostriedky tam, kde urobia najviac dobra.

Porovnávať rôzne spôsoby konania dobra je náročné, emocionálne aj prakticky. Ale tieto porovnania sú životne dôležité, aby sme sa uistili, že pomáhame druhým, ako len môžeme.

„Svet nepotrebuje technologickú revolúciu, ale etickú revolúciu“ – ako hovorí Will MacAskill, predstaviteľ a propagátor efektívneho altruizmu v svojom TED talku[8]. Potrebujeme revolúciu ako lepšie využiť zdroje a prostriedky, aby nikto už nemusel zomierať na hlad a ľahko liečiteľné choroby.

Mojím odkazom je dajme viac, dajme viac efektívne a presvedčme o tom ďalších, aby tak urobili tiež.

V skutočnosti dokážeme viac pomôcť ako si myslíme.

 

 

Linky a užitočné informácie Efektívny altruizmus

https://www.effectivealtruism.org/

https://www.givewell.org/

https://www.givingwhatwecan.org/

https://efektivni-altruismus.cz/

https://80000hours.org/2012/08/how-many-lives-does-a-doctor-save/

 



[1] https://www.cgdev.org/sites/default/files/1427016_file_moral_imperative_cost_effectiveness.pdf


[2] https://www.cgdev.org/sites/default/files/1427016_file_moral_imperative_cost_effectiveness.pdf


[3] https://medium.com/@gjlewis/how-many-lives-does-a-doctor-save-4641349b7da0


[4] William MacAskill, Dobré úmysly nestačí, Argo 2021


[5] William MacAskill, Dobré úmysly nestačí, Argo 2021


[6] William MacAskill, Dobré úmysly nestačí, Argo 2021


[7] https://www.worldhunger.org/world-child-hunger-facts/


[8] https://youtu.be/WyprXhvGVYk